Argonaut v lete rozhodne nezaháľa. Ďalší naplánovaný výlet nášho turistického klubu sme nasmerovali tentoraz na juhozápad našej domoviny. Našim cieľom sa stala slávna pevnosť v meste Komárno. Hneď na úvod treba povedať, že tento pevnostný systém pozostávajúci zo „starej“ a „novej“ pevnosti patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Nečudo, veď ešte aj dnes sa rozkladá na území dvoch štátov- Slovenska a Maďarska.Kto v Komárne bol, určite si aspoň podvedome uvedomil strategickú hodnotu tohto miesta. Nečudo, leží na sútoku riek Dunaj a Váh. Vedeli to už pred stáročiami. Ešte pred výstavbou pevnosti existoval v Komárne stredoveký hrad, neskôr aj stredoveké kráľovské mesto s hradbami. Práve komárňanský hrad bol jeden z mála ktorý odolal tatárskym hordám v rokoch 1241/42. Jedným z jeho majiteľov bol aj magnát Matúš Čák . Ale naspäť k pevnosti. Jej počiatok sa začína pohromou. Osmanskí Turci v roku 1526 drtivo porazili pri Moháči slabšie uhorské vojsko. Islamu sa tak otvorila cesta do stredu Európy. Panovník padol v boji a krajinu ovládla nestabilita. Roku 1541 sa Turci zmocnia Budína a nový panovník Ferdinand I. z rodu Habsburgovcov si uvedomí, že krajina je nechránená. Treba urýchlene konať. Voľba je jasná. Začínajú sa budovať dve mocné pevnosti. Nové Zámky a Komárno. Majú to byť skutočné „Hradby Západu“. Vypracovaním plánu komárňanskej pevnosti bol poverený Pietro Ferrabosco. Stavba sa začína v roku 1546 a posledné úpravy na bastiónovej pevnosti hlásia v roku 1557. Toto ale nebola pevnosť na obyčajnom mieste. Vrchnosť a stavitelia si to bolestivo uvedomili v roku 1570 keď mohutná povodeň strhla časť hradieb a nutná bola ich nákladná oprava. Napriek počiatočným nedostatkom v konštrukcii sa komárňanská pevnosť skutočne stala strategickým oporným bodom kresťanského sveta. Aký rozdiel oproti dnešku keď dobrovoľne otvárame brány agresívnemu protivníkovi. Bola niekoľko krát obliehaná , no ani raz nepokorená. Jej význam zrástol v roku 1664. Bol to rok, kedy Turci obsadili mocnú pevnosť Nové Zámky. Hraničná obranná línia bola tým prelomená. Cisár Leopold I. preto nariadil okrem vybudovania novej pevnosti Leopoldov stavbu novej pevnosti v Komárne. Tá mala významne zosilniť už existujúcu „starú“ pevnosť. Postupovalo sa podľa najnovšej francúzskej a talianskej fortifikačnej školy. Slávnym víťazstvom spojených európskych vojsk pri Viedni roku 1683 sa začína fáza oslobodzovania uhorských území a pevnosť Komárno prestáva byť hraničnou. Jej význam postupne upadá. Našťastie ju nestihne osud Nových Zámkov kompletne rozobratých na príkaz panovníka. Pevnosť nielen pretrvá no čaká ju ešte jedna slávna epocha. V čase napoleonských vojen začne ďalšia modernizácia pevnosti ako oporného bodu monarchie. Na prelome 30. a 40. rokov devätnásteho storočia začala výstavba palatínskej línie- predsunutých fortifikácií a vzájomne pospájaných pevnôstok. Veľkú úlohu zohrala pevnosť v rokoch 1848/49 keď jej velil generál Klapka- pôvodom Moravák, ktorý sa pridal k maďarskej revolúcii. Svoju strategickú hodnotu mala pevnosť aj v čase prvej svetovej vojny a labutiu pieseň zažíva v čase posledného svetového konfliktu. Fakt, že ani v dobe moderných zbraňových systémov nebola úplne bezcenná dokazuje , že ju okamžite obsadila sovietska armáda v nešťastnom roku 1968. Tá v nej okrem vojenskej posádky umiestnila obrovský muničný sklad. Toto a mnohé iné sme sa na výlete Argonautu podozvedali. Je treba povedať, že pevnosť by potrebovala značné investície do rekonštrukcie ale s potešením sme videli, že práce na záchrane nášho historického dedičstva už začali. Bolo naozaj úžasné pohybovať sa na miestach, kde sa písali dejiny nielen slovenské, ale aj európske. Pohybovať sa na miestach kde na hradbách bok po boku stáli Slováci, Nemci, Maďari, Česi, Srbi či Chorváti a spoločne bránili našu Európu. Mimochodom mnohí z nás ocenili možnosť úkrytu pred letnou páľavou v pevnostných katakombách. Na záver chceme poďakovať za rastúci počet z vás, ktorý spolu s nami chodíte na potulky s Argonautom. Veríme, že už čoskoro sa znovu stretneme na ďalšom výlete. Snáď aj s novými tvárami.
Komárno – protiturecká pevnosť
