Viacero dní v druhej polovici júna svojim počasím určite nepripomínalo vytúžené leto. Dážď nás ale od turistiky rozhodne neodradil. Práve naopak, dodával navštíveným lokalitám určité „vyššie čaro“. Tentoraz naše kroky viedli na východ, do blízkosti malebných Košíc. Prechádzky po pahorkatine v okolí mesta mal vystriedať konkrétny cieľ.Ako prvé sme sa rozhodli navštíviť archeoskanzen v Nižnej Myšli. Nižná Myšla je sympatická dedinka vzdialená len zopár zastávok vlakom od metropoly východu. Archeoskanzen vznikal od deväťdesiatych rokov na mieste vykopávok, ktorej lokalitu miestni poznajú pod maďarským názvom Várhegy ale aj ako „drevený hrad“ v ľudovej tradícii. Na základe výskumov bolo zistené, že opevnená osada existovala približne v rozmedzí rokov 1700- 1400 p.n.l. Zbudovaná bola na južnom svahu kopca a mala približne rozmery 50×60 metrov. Počas 300 rokov existencie tu podľa odhadov žilo do 2500 obyvateľov.Opevnená osada mala protourbánny- predmestský charakter keďže domy boli podľa vopred premysleného plánu vybudované do uličiek. Príbytky mali zrubovú konštrukciu z dubového dreva. Škáry medzi nimi vypĺňala hlina, ktorá bola tiež použitá na dlážku. Strecha bola zhotovená z rákosia alebo sa použila slama. Rodina obývala jednu miestnosť vykurovanú hlinenou pieckou, pričom sa najmä v chladných mesiacoch prespávalo na akomsi poschodí pod strechou. Vo svojej dobe táto osada rozhodne nepatrila k najväčším na území dnešného Slovenska. Nálezy keramiky, šperkov, zbraní či hutnícko- kováčskeho materiálu však hovoria o jej vyspelosti v rámci celoeurópskeho priestoru. Nečudo, napokon doba bronzová Európu navzájom pospájala. Mnohé nástroje, šperky či zbrane, ktoré archeológovia nachádzajú na náleziskách v Grécku nachádzame aj u nás. Dnešné Slovensko a teda aj osada v Nižnej Myšli zohrávali v Európe dobe bronzovej kľúčovú rolu. Dôvodom boli bohaté náleziská rúd čo bolo podstatou pre rozvoj metalurgie a teda aj civilizácie samotnej. Hutníctvo a kováčstvo bolo hnacou silou tej doby. Samotný archeoskanzen prevádzkuje o.z. Collegium Myssle. Musíme uviesť, že sa im podarilo vytvoriť veľmi príjemný priestor. Samotný archeoskanzen pôsobí sympatickým dojmom. Iste, hodilo by sa pre väčší dojem vybudovať ešte aspoň jeden zrub no všetko je o financiách. Zaujímavosťou je nedávno vybudovaná replika obetnej jamy. V nej boli pochované telá štyroch žien rituálne obetovaných v časoch nebezpečenstva či núdze. Tie mali osade u božstiev vyprosiť priazeň. Kladne hodnotíme vybudovanú oddychovú zónu kde sa po prehliadke dá posedieť s rodinou či priateľmi. Celkovo Nižná Myšla viac než potešila a spomínaný dážď jej dodal len tú správnu atmosféru.Druhý deň sme sa presúvali vlakom po tej istej trati, no do úplne iného obdobia dejín. Zavítali sme do skutočne peknej dediny Slanec. Našim cieľom bola zrúcanina stredovekého hradu rovnakého mena. Po počiatočnom hľadaní správnej cesty spôsobenej nie úplne jasným značením sme sa cez dubový les ako vystrihnutý z kníh majstra Tolkiena dostali na hradný kopec. Samotný hrad vznikol podľa písomných záznamov niekedy po roku 1270. Najprv patril mocnému rodu Aba, neskôr bohatým Drughetovcom a potom pánom z Lučenca. Osudovú ranu mu zasadili protihabsburské povstania v 17. storočí. Zmocnili sa ho Bocskaiovci, Bethlenovci aj Rákocziovci až Viedni došla trpezlivosť a cisár Leopold vydal rozkaz na jeho zničenie. Život sa tu nakrátko obnovil po roku 1815 kedy tu rod Forgáčovcov obnovil hlavnú vežu v ktorej zriadil rodové múzeum. Dnes sa o hradnú zrúcaninu stará o.z. Zachráňme hrad Slanec. Skutočne, na nádvorí bolo vidno stopy stavebných prác. Tie sa sústreďujú hlavne na citadelu. Niektoré detaily obnovy v nás vyvolali zmiešané pocity no aspoň sa nepracuje s betónom ako to bolo ešte pred rokmi zvykom na mnohých hradoch. Tesne pod hradným nádvorým je vybudovaný pekný drevený altánok pre návštevníkov. Posedieť si v ňom ale nemôžete lebo niet načom. Čo prekvapilo ale viac a to nielen v Slanci ale aj v Nižnej Myšli bola nemožnosť si zakúpiť suveníry. Pripusťme, že to bola výnimka spôsobená horším počasím. Zrátané a podčiarknuté. Stále sa máme u nás čo učiť, no jedno je isté- aj tento výlet dokázal, že máme krásnu krajinu a pamiatky a dokonca nemalý počet ľudí ochotných sa o ne starať. Tešíme sa na ďalšiu turistiku.
Na východe od doby bronzovej po…
