Na Slovensku nájde každý turista, či už domáci alebo zahraničný, to čo hľadá. Túry v hlbokých dolinách, výstupy na majestátne hrebene, alebo nenáročnú turistiku po náučných chodníkoch, každý si príde na svoje. V rôznych zákutiach Slovenska sa nachádza viac ako 14 000 km značených chodníkov. Aj ja patrím k ľuďom, ktorí radi objavujú prírodné krásy našej vlasti. Tentokrát sme si vybrali región severného Považia. Ubytovali sme sa v obci Belá, ktorá leží v severovýchodnej časti Žilinskej kotliny v údolí Varinky a Belianskeho potoka, ktorý vytvára Beliansku dolinu. Západne od obce sa nachádza Kysucká vrchovina, vo východnej časti sa dvíhajú výbežky krivánskej Fatry. Na turistiku sme si vyčlenili dva dni. V prvý deň sme si vybrali túru na Suchý. Rozhodli sme sa pre trasu z Turčianskych Kľačian, ktorá viedla k chate na Kľačianskej Magure, cez Sedlo pod Suchým a napokon na Suchý. Trasa patrí medzi tie náročnejšie, celková dĺžka je 16 km s prevýšením 1164 metrov. Počasie nám spočiatku prialo, aj keď sa už začali zbiehať na oblohe mraky. V prvej fáze sme prechádzali lúkami a po vstupe do lesa začal chodník stúpať, takže naše nohy dostali viac zabrať. Pozdĺž trasy sme si vychutnávali krásy prevažne listnatého lesa s majestátnymi dubmi a užívali si čistého a sviežeho lesného vzduchu. Prvú prestávku sme si dali pod prístreškom v Repištskej doline, kde sa nachádzal aj prameň s pitnou vodou. Počas ďalšieho stúpania sa nám naskytol krásny pohľad na okolité pohoria. Popri trase boli rozmiestnené aj informačné tabule, ktoré oboznamovali turistov o okolitej faune a flóre. Už za poriadne oblačného počasia sme dorazili k chate na Kľačianskej Magure, kde nás zastihol dážď a dokonca aj ľadovec. Za takéhoto počasia sme zvažovali ďalšie pokračovanie v túre. Po asi 20 minútach sa počasie ustálilo a rozhodli sme sa pokračovať v ceste k Sedlu pod Suchým. Tam nás však zastihol znova dážď a aj cesta bola už rozmáčaná a blatistá. Po zvážení sme sa rozhodli nepokračovať v trase, keďže nás ešte čakala dlhá a zablatená cesta späť. I keď sme úplne nedokončili celú plánovanú trasu, vracali sme sa späť unavení, zmoknutí, ale s dobrým pocitom. Ďalší deň nás čakalo upršané ráno, tak sme na chate čakali či sa počasie umúdri. Tesne poobede prestalo pršať, tak sme sa rozhodli ísť pozrieť na miestne Belské skaly, ktoré sa nachádzajú nad obcou. Je to jednoduchá túra s pekným výhľadom na Malú Fatru. Vyhliadok je po trase celkovo päť. Aj keď sa jednalo o krátku trasu, blatistý terén nám dal poriadne zabrať. Nakoniec nám poobede zostalo ešte pár hodín času, tak sme sa rozhodli ísť pozrieť do pár kilometrov vzdialenej Terchovej. Našim šťastím bolo, že sezóna nevrcholila a aj kvôli korona kríze bolo málo ľudí, takže sme si vedeli naplno vychutnať krásy Jánošíkových dier. Prechádzku Jánošíkovými dierami sme pre pokročilý čas ukončili pri drevenici Podžiar, kde sa pásli ovečky pod Veľkým Rosutcom. Pevne dúfam, že sa čoskoro a vo väčšom počte stretneme pri nejakom zaujímavom projekte pod značkou turistického klubu Argonaut.
Potulky po Malej Fatre
