Tajomno s menom Dúpence

Čo robiť v čase Matovičovsko-kovidového temna? Ak už nie bojovať o svoje práva, tak jednoznačne ísť sa nabiť energiou do slovenskej prírody. Presne takú alternatívu sme tento raz v záujme duševnej očisty zvolili. Argonaut znovu vyrazil na cestu. Našu púť začíname od železničnej stanice Hontianske Tesáre. Len kúsok od dedinky sú do strmého pieskovcového svahu vytesané celkovo štyri skrýše. Podľa počtu vytesaných komôrok sa nazývajú Jednodierka, Dvojdierka (tie sú tu celkovo dve) a skutočne pozoruhodná Osemdierka. Po prvý krát ich opisoval už amatérsky archeológ, etnograf a zakladateľ Slovenskej učenej spoločnosti Andrej Kmeť. Miestna tradícia ich datuje až do obdobia Tatárskeho vpádu (1241), oveľa pravdepodobnejšie je, že sa v nich dedinčania schovávali pri tureckých nájazdoch. Každopádne pokiaľ sa vyštveráte zhruba do výšky dvadsať metrov budete mať možnosť nahliadnuť do týchto komôrok spásy. Niekde vedie úzka, ale relatívne pohodlná cestička, inde treba liezť za pomoci lana či reťazí. Strach ale nemusia mať ani ľudia, ktorí výšky neobľubujú. Naposledy tieto skrýše využilo miestne obyvateľstvo počas druhej svetovej vojny. Ak sa poberiete cestičkou ďalej po trase dlhej necelý kilometer, natrafíte na prírodnú rezerváciu Tesárska roklina. Kamenné údolie vulkanického pôvodu síce nie je veľké, no rozhodne očarí. Tobôž na juhu, kde by ste niečo také vôbec neočakávali. Na okolitých stenách krásne vidno sedimentáciu ako pozostatok pravekého mora. Je to malé, ale naozaj pôsobivé dielo prírody.

Peter Legény