Val obrov (Fossa Giganteum), Spečený val či Teufelsmauer (čertov múr) patrí medzi výnimočné a fascinujúce lokality (nielen) Slovenska a preto si ho Turistický klub Argonaut vybral za cieľ svojej prvej pešej túry. Veď aj veľký národovec, katolícky kňaz a znalec podsitnianskeho kraja Andrej Kmeť (1841-1908) sa ho snažil svojho času preskúmať a ako prvý ho nazval slovenským čínskym múrom. Ale aj cesta k nemu má svoje čaro a preto bola trasa turistického pochodu zvolená tak, aby neopomínala najkrajšie lokality tejto časti dolného Hontu. Počasie v deň túry (26.10.) vďaka vrcholiacemu Babiemu letu pobytu v prírode skutočne prialo. Východiskový bod pochodu bol situovaný do obce Kalinčiakovo pri románskom kostolíku z polovice 12. storočia. Ten v súčasnosti patrí Reformovanej cirkvi a ide o jednu z najznámejších pamiatok románskej architektúry na našom území. Svätostánok nie je verejnosti prístupný, čo možno považovať za škodu, pretože jeho interiér je vyzdobený krásnymi stredovekými freskami. Trasa pochodu pokračovala smerom k Národnej prírodnej rezervácii Horšianska dolina. Na jej začiatku je na mieste bývalého kameňolomu vytvorené oddychové miesto s altánkom a ohniskom. Toto kaňonovité údolie lemujú vyše tridsať metrové andezitové bralá ako pripomienka plytkého vnútrozemského mora, ktorého vlny pred štyrmi miliónmi rokov obmývali tieto brehy. Nestor slovenskej archeológie Štefan Janšák veľmi vhodne pomenoval vo svojej knihe Brány do dávnoveku toto praveké more Pontom, veď podľa starých Grékov to bolo prvotné more, ktoré zrodila Zem (Gaia) sama zo seba: „Povila ona nedotknuté more, vlnami vzduté, Pontos, bez rozkoše a lásky“ (Hesiodos, Theogonia). Dejiny nášho územia totiž začínajú okrem horotvornej činnosti v Štiavnických vrchoch a drvivého tlaku ľadovcov v Tatrách práve týmto morom, ktoré žiaľ navždy zmizlo. V tých časoch okrem južného Slovenska pokrývalo územie dnešného Maďarska, srbskej Vojvodiny a časti Rumunska, Chorvátska a Rakúska. Horšianska dolina je v danom priestore taká unikátna, že jej vznik hontianska mytológia pripisuje stavebnej činnosti obrov. Možno teda povedať, že sme sa s nimi stretávali počas celej našej cesty. Turistický chodník je dobre udržiavaný, asi v strede tejto časti údolia je malá kaplnka a dá sa tú pohodlne zísť až k rieke, ktorá tu zaujme svojimi meandrami. Neďaleko sa nachádzajú zrúcaniny statku alebo malej kúrie, ktoré postupne pohlcuje okolitá vegetácia. Väčšina územia Horšianskej doliny má lesostepný charakter, pričom najväčšie zastúpenie majú drieň obyčajný, dub plstnatý a javor tatársky. Z fauny sú tu zastúpené najmä vzácne druhy plazov.
Val obrov
