Val obrov III.

Val obrov je stavba stará, dokonca prastará. Ani vedci nemajú dodnes jasno v tom, kam ho podľa datovania zaradiť. Najrozšírenejšia hypotéza hovorí, že ho vybudovali Rimania asi v štvrtom storočí a nadväzoval na Sarmatský val v dnešnom Maďarsku, ktorý bol súčasťou rímskeho pohraničného systému opevnení zvaného Limes Romanus (doslova „Rímsky breh“). Ďalšie hypotézy hovoria o germánskych kmeňoch, ktoré ho vybudovali na ochranu pred nájazdmi z východu v rámci sťahovania národov. Tiež sa spomína obdobie Veľkej Moravy, kedy mal zabrániť prenikaniu starých Maďarov. Sú však aj odvážnejšie teórie. Jedna z nich hovorí o období 600 rokov pred Kristom, ďalšia, pomerne divoká, ho dokonca považuje za najstaršiu stavbu v Európe, spomínanú aj v nordických ságach (teória Ing. Jána Hurníka). Podľa nej sa spomína v Piesni o Vaftrudnim, kde sa vraj slovami boha Ódina o vale hovorí nasledovné: „Vingrid je val, na ktorom bojovať budú Surtr (obor) so svetlými bohmi, sto meria míľ každým smerom…“ Samotný val je vlastne šesťdesiat kilometrov dlhá fortifikácia, ktorá sa tiahne od Dunaja pozdĺž západného brehu Hrona a Ipľa až pod Sitno. Miestami je široký 15 až 17 metrov a vysoký až šesť metrov. Zemina valu je na niektorých miestach spečená pri vysokej teplote (odtiaľ ďalší názov Spečený val). Podľa najnovších výskumov je však takýchto miest veľmi málo a vznikli krátko po jeho dokončení. Nie je však jasné, či stavitelia praktikovali vypaľovanie zámerne, aby zvýšili pevnosť valu, alebo sa tak stalo v dôsledku nepriateľského útoku. S úmyselným spečením sa totiž stretávame aj pri hradiskách v Drážovciach, Tlmačoch, na Branči a inde. Nech je to už akokoľvek, starobylosť Valu je zrejmá hneď ako sa k nemu pútnik priblíži. Na danom úseku sa z neho zachovali totiž iba skromné zvyšky. Bol by zrejme sklamaním pre každého, kto očakával nejaký impozantný objekt. Napriek tomu možno považovať jeho návštevu za odmenu, pretože zvyšky Valu skutočne pulzujú tepom tisícročí. Vníma ho každý, kto si uvedomuje absolútnu výnimočnosť tejto nezvyčajnej lokality. A s týmito pocitmi bola výprava k Valu obrov ukončená. S uspokojením môžeme skonštatovať, že už na prvej akcii boli úlohy, ktoré si náš klub stanovil za cieľ – hľadanie prírodných krás, kultúrnych pamiatok a ekologický rozmer – úspešne splnené. Výprava naplnila svoj cieľ a potvrdila zmysel celého projektu. Turistický klub Argonaut bude preto intenzívne pracovať na príprave nových pochodov, na ktorých sú jeho členovia pripravení svojich sympatizantov s potešením sprevádzať!