Do Muránskej planiny, jej hlbokých lesov a strmých skál sa musí zamilovať každý človek s citlivou a vnímavou dušou. Celú jej krásu korunuje zrúcanina kedysi pyšného a mocného Muránskeho hradu. Neodolal ani Ferdinand Coburg, vládca ďalekého Bulharska. Miloval tamojšie lesy, plné zveri, kde mohol upokojiť svoju záľubu v poľovačke. Upútali ho natoľko, že sa rozhodol v nich usadiť. Samozrejme nie na hrade, ale na neďalekom kaštieli. Pod hradom si však nechal postaviť horáreň, kde trávil mnoho času a pobýval počas svojich loveckých potuliek krajinou. Sem si vodil aj spoločnosť priateľov, ktorí tiež podľahli loveckej vášni. Raz, v jesennom čase, kedy bola jelenia ruja v plnom prúde sa zase spoločnosť vybrala do miestnych hôr. Po celodennom hone v lone prírody sa všetci vyziabnutí a vyhladnutí po pobyte na čerstvom vzduchu stretli v horárni pod hradom. Vychutnávali si teplo z krbu, kde veselo praskali polená, prezliekli sa do suchých šiat a obuvi.
Keď sa najedli podľa svojej chuti a vychutnávali si lahodné nápoje v živom rozhovore sa hostiteľ postavil a cinkotom o sklenený pohár si vynútil pozornosť. Všetci zmĺkli. Vedeli, že je to skúsený muž a dobrý rozprávač, ktorý rád baví svoju spoločnosť pútavými príbehmi. Nesklamal ani tentokrát. Keď pripil spoločnosti a utrel si ústa, začal svoje rozprávanie.
Milí priatelia, určite aj vás upútal hrad, ktorý sme si včera boli pozrieť. Je svedkom mnohých dejov minulosti, udialo sa na ňom toho viac ako dosť. Nechcem hovoriť o tom, prečo sa bralo, na ktorom stojí volá Cigánka, ani o časoch, kedy bol brlohom lúpežného rytiera Mateja Bašu, ktorého vyčíňaniu urobilo koniec jeho dobytie grófom zo Salmu. O tom som už ostatne väčšine z vás rozprával. Teraz by som vám rád porozprával o ďalšom pútavom príbehu, ktorý sa k tomuto hradu viaže.
Domáci pán si znovu ovlažil hrdlo a pokračoval.
Bolo to pred viac ako 200 rokmi. Uhorskom vtedy zmietali nepokoje, nakoľko turecké vojská stále ohrozovali krajinu. K neblahému stavu krajiny prispievala aj spupnosť uhorskej šľachty, ktorá sa búrila proti pomazanému kráľovi, opierajúc sa práve o tureckú vojenskú moc. Jedným z nich bol aj Juraj Rakoczi. Využil neutešený stav krajiny a obsadil rozsiahle územie. Do jeho rúk sa dostal aj miestny hrad. Keďže, ako všetci dobre vieme, vojnové šťastie je vrtkavé, čoskoro bol jeho postup zastavený a cisárske vojská začali jeho vojská vytláčať. V jeho moci však ostali mnohé mocné a v tej dobe ťažko dobyvateľné hrady. Jedným z nich bol aj hrad Muráň. Ustupujúce rákocziovské oddiely posilnili miestnu posádku a chystali sa na tvrdú obranu. Úlohou dobyť hrad z ich rúk bol poverený František Wesselenyi, ktorý sa v tom čase čeliť v celej krajine veľkej úcte. V tom čase štyridsiatnik bol už vdovcom a udatným vojvodcom. Uvedomoval si veľkosť úlohy, ktorou ho poveril jeho kráľ. Vedel, že to bude ťažké a obliehanie mu robilo vrásky na čele. Podnikal útoky, ktoré boli ale krvavo odrazené. Navyše sa mu doniesli správy o zmene vojenskej situácie a postupe povstalcov. Už si začínal zúfať, keď sa dozvedel, že na hrade pobýva aj Mária Szechy, s ktorou sa dobre poznal a stretol sa s ňou pri mnohých príležitostiach. Tak ako on bol známy pre svoju udatnosť, bola ona známa pre svoju krásu. V tom čase bola už tiež vdovou a ako taká to v tej dobe nemala ľahké. Smrťou zbavená ochrany manžela bola odkázaná na milosrdenstvo svojich príbuzných, ktorá ale nebola nezištná. Pritom všetkom však mala silnú vôľu a na ženu veľkú odvahu. Aj na tomto hrade prebývala len z milosti svojho švagra. Zvesť, že na hrade prebýva, Františka zaujala. Ako každý muž ju obdivoval a ako vdovec by uvítal možnosť manželského zväzku s tak skvelou ženou. Videlo sa mu, že práve ona je odpoveďou na jeho ťažkosti. Neváhal dlho a našiel spôsob, ako je poslať list. Kvetnatými slovami jej skladal poklony, žiadal o jej ruku pre seba a o hrad Muráň pre kráľa. Prekvapená Mária najprv nevedela ako odpovedať. Ako zrelá žena zvažovala za aj proti. Kládla ich na pomyslné misky váh. Nakoniec prevážila možnosť vydať sa za jedného z najmocnejších mužov kráľovstva, presláveného kapitána neďalekého Fiľakovského hradu, o ktorého skutkoch sa hovorilo po celej krajine. V tom duchu mu napísala odpoveď. S trasúcimi sa rukami lámal Wesselenyi pečať, aby si prečítal jej odpoveď. Znovu a znovu čítal riedky napísané jej úhľadným rukopisom. Písala, že si cení ponuku na manželský zväzok od muža tak vynikajúceho. Je k nemu ochotná a ak myslí svoju ponuku vážne, nech príde podvečer na lúku neďaleko hradu, aby sa v súkromnom rozhovore dohodli ako muž a žena. Aj jeho obsah listu prekvapil, ale z odvahou jemu vlastnou sa sám vybral na určené miesto. Zďaleka videl stan postavený na lúke, kde sme skoro ráno striehli na jelene.
Rečník sa odmlčal, aby si znovu ovlažil hrdlo.
Nadýchol sa, aby si dodal odvahy a vstúpil dnu. Kým si jeho oči zvykli na prítmie, skočili po ňom temné postavy. Kým sa spamätal, zrazili ho na zem, odzbrojili ho a čo ako sa bránil, zviazali mu ruky pevne za chrbtom. Drsné ruky ho postavili. S spurným gestom sa im vytrhol a navzdory svojmu postaveniu vzdorovito a hrdo hľadel do očí mohutnému mužovi. Mlčky a zachmúrene počúval ponuku, ktorú mu tlmočil. Mária mu ponúka svoju ruku, ale na oplátku žiada, aby prešiel na stranu Juraja Rakocziho a opustil kráľa, ktorému prisahal vernosť. Aby dodal váhu svojim slovám, odhrnul plachtu. Zraku väzňa sa odhalil mohutný klát, za ktorým ako stelesnenie osudu stál mohutný muž s veľkou sekerou. Ak vraj odmietne, môže rovno položiť hlavu na klát. S pohŕdaním odmietol hanebnú ponuku. Nebude si predsa zachraňovať život za cenu zrady. Nebude predsa mužom bez cti, to radšej položí život. Rovnako pohŕdavo vyslovil len ľútosť, že sa stal neobozretnou obeťou zrady, veriac svoju ženy. S tým sám prešiel ku klátu, odporučil dušu Bohu a kľaknúc si položil sám svoju hlavu na klát. Čakal na zasvišťanie sekery, čakal na úder ostrej čepele, ktorá mala preseknúť niť jeho života. Nič sa však nedialo. Okolo vládlo len tiesnivé ticho. Prerušil ho len šuchot šiat. Do nosa mu udrela vôňa voňavky. Prekvapený zdvihol hlavu. Mocné ruky mu pomohli na nohy a ktosi mu prerezal putá. Šokovaný otočil hlavu a jeho prekvapenie dosiahlo vrchol. Díval sa do očí Márie Szechy, ktorá na neho hľadela s úsmevom. Kým sa stihol spamätať, prehovorila.
Rytiersky si obstál v skúške. Len muž, ktorý stavia povinnosť nad všetko ostatné a drží prísahu aj zoči voči smrti si zaslúži, aby som mu obetovala svoju slobodu. Len taký muž ma môže nazývať svojou. Preto prijímam tvoju ponuku a dávam ti svoju ruku a hrad Muráň tvojmu kráľovi.
Wesselenyi sa premožený citmi zviezol na kolená k jej nohám a vrelo bozkal okraj jej šiat. Mária bola síce dojatá, ale zachovala si vážnu tvár. Už dávno si všetko premyslela a nechcela strácať čas. Zdvihla prešťastného muža zo zeme a vážnym hlasom ho žiadala, aby ju nasledoval. Zaviedla ho na dohľad od hradu a ukázala mu cestu pomedzi strmé bralá.
Tadiaľ sa dá dostať hore na hrad. Až sa na vrchole objaví svetlo, nech vybraný oddiel tadiaľ vystúpi hore. Stráž budú držať moji verní. Nech vystúpia hore a vstúpia dnu, lebo hrad bráni vojsko môjho švagra a aj vojaci Rakocziho. Len silou ich môžeme z hradu vypudiť.
Wesselenyi len prikývol, ešte raz sa pozrel na hrad, aby si do pamäti uložil strmú a nebezpečnú cestu. Pobozkal jej na rozlúčku ruku a odcválal do svojho tábora. Ako sa dohodli, tak sa aj stalo. Strmou cestou sa vybraný oddiel dostal hore na hradby a nespozorovaný sa dostal do hradu. Kým vyšlo slnko, dostali sa cisárski vojaci k bráne a otvorili ju svojim druhom. Za hlaholu trúb a vírenia bubnov vstúpilo cisárske vojsko do hradu a zaujalo ho v mene kráľa. Potom už nič nebránilo tomu, aby František Wesselenyi a Mária Szechy spečatili svoj zväzok pre Bohom a pred ľuďmi.
Domáci pán dokončil svoje rozprávanie. Spoločnosť nasýtená na tele a rozprávaním hostiteľa aj na duši sa pobrala na pripravené lôžka. Ako muži vzdelaní a histórie znalí vedeli, že všetko, čo hovoril, má pravdivý základ. Hocijako znelo jeho rozprávanie neuveriteľne, prvýkrát sa objavilo v podstate ešte za života hlavnej hrdinky. Odvtedy koluje v mnohých obmenách podľa predstavivosti toho či onoho rozprávača. Poznali aj ďalšiu históriu tohto manželského páru. Napriek v povesti zdôrazňovanému postoju Wesselenyiho, ktorý zachoval aj vo chvíli veľmi vážnej vernosť panovníkovi, sa neskôr nakoniec zaplietol do sprisahania proti cisárovi Leopoldovi I. Uzavretie Vasvarského mieru, ktorý bol výhodný pre Turkov, hoci boli porazenou stranou, totiž vyvolal medzi uhorskou šľachtou veľkú nespokojnosť a viedol ich k odporu. Wesselenyiho zachránila od potupnej popravy len včasná smrť. A Mária Szechy? Po odhalení sprisahanie ju napriek sľubom uväznili a zhabali jej majetky. Neskôr ju prepustili, aby dožila u svojich príbuzných.
Roman Škorňa
