Do očí sa mi odrážalo tisíc iskričiek z modrého jazera obklopeného vysokánskymi horami a ja som vedel že tu nie som naposledy.
Bol som na ceste z Benátok do Innsbucka a miesto prestávky bolo pre mňa vtedy neznáme Lago di Garda (Gardské jazero). Aj keď bol čas klasicky proti mne, navštívil som Sirmione mesto ktoré leží v južnej časti jazera na výbežku ktorý sa niekoľko kilometrov ťahá do jazera. História tu doslova ešte dýcha. Vstup do centra cez staré hradby hradu Rocca Scaligera z 13. storočia, úzke uličky voňajúce kávou a croissantmi, kostol sv. Petra z 8.storočia, ruiny rímskej vily, múzeum a staré olivovníky sa mi hlboko vryjú do pamäti.
Obec Garda, provincia Verona, región Veneto o pár šedín múdrejší
V reštaurácii vládne ešte kľud pred obedným zhonom. Pár desiatok metrov od môjho stolu v malom prístave sa pokojne hojdajú člny. Potom len šíre modré jazero a v pozadí hory. Absolútny pokoj znásobuje pocit, že tu ostanem pár dní. Dojem si bruschettu a vydám sa na prieskum okolia.
V obci Garda sa preplietam úzkymi uličkami, obklopený historickými budovami pri ktorých rastú citrónovníky a olivovníky sa cítim naozaj príjemne. Trochu ma ruší obedný ruch, ale to sa dá vyriešiť prechádzkou do Bardolina po promenáde vedľa jazera. V Bardoline ma upútava kostol z 9.storočia San Zeno. Ako sa dozvedám je to jedna z mála zachovaných budov v Taliansku postavených v Karolínskom slohu.
Na námestí Piazza Matteony si sadám do chládku k štvrtinke dobrého domáceho vína a posilnený sa vyberiem naspäť do obce Garda.
Na druhý deň ma preberajú výkriky pekárov vykladajúcich čerstvé pečivo.
Aspoň nemusím rozmýšľať čo na raňajky, lebo program je nabitý.
Sadám do auta s čerstvou bagetou a kľudnou jazdou, ktorá doháňa miestnych pretekárov k zblázneniu sa presúvam na trajekt. V Torri del Benaco sa naloďujem, a už sa len kochám týmto pôvodom ľadovcovým jazerom 51,6km dlhým, 17,2km širokým. Samozrejme sa snažím nemyslieť na maximálnu hĺbku 346metrov, predsa som tvor čo radšej vypije, ako prepláva!
V prístave Toscolano Maderno, ktorý sa nachádza v Lombardsku zas pocítim pod nohami resp. pneumatikami suchú zem.
Cieľ je jasný dostať sa severnou cestou naspäť a pri tom spoznávať krajinu, obce a kultúru tak detailne ako je len možné.
Ako prvá príležitosť spoznať niečo nové je Limonaia Pra de la Fam. Naozaj pozoruhodný architektonický prvok. Je to citrónová záhrada s vysokými stĺpmi, obklopená múrmi. V zimných mesiacoch sa zmení na obrovský skleník, pretože citrusové plody sú náchylné na mráz. Lago di Garda je najsevernejšia oblasť pestovania citrusových plodov.
Po pár ďalších foto zastávkach prichádzam do obce Limone sul Garda. Dnes sa tu koná tradičný trh. Tradičné trhy ma fascinujú, beriem ich ako miestny folklór.
Po minutí dostatočného obnosu sa starými, úzkymi uličkami dostávam k reštaurácii z nádherným výhľadom na jazero a citrónovou záhradou. Pri obede som si všimol malých motorových člnov ktoré sa divoko hojdajú v strede jazera. A záplavy nadšencov, ktorý pre svoj šport potrebujú vietor a vlny.
Po ďalšom nákupe, veď olivového oleja, limoncella(citronového likéra) a grapy nie je nikdy dosť sa chcem pohnúť ďalej. Keď tu prišla znenazdania ponuka na prenájom člnu. S odvahou kapitána Korkorána som ponuku prijal a po skúšobnom 50metrovom okruhu mi uznali moje vrodené nadanie viesť motorový čln. Nič zložitejšie ako kosačka.. V skratke: bolo to mokré peklo, voda striekala, čln skákal na vlnách, všetci ziapali. Ale! bol to zážitok na ktorý sa nezabúda, ak sa samozrejme z toho človek dostane živý.
Pokračujem ďalej a po tradičných foto prestávkach ma víta Malcesine. Mesto ktorého hrad z 13.storočia Castello Scaligero dominuje okoliu. V miestnom múzeu sa dozvedám o vojenskej dôležitosti jazera, históriu okolia a z veže hradu zaujme výhľad na mesto aj jazero. Večera, prechádzka večerným starým mestom, ubytovanie v historickej časti a spať.
Ráno vykreslilo žiarivo modrú oblohu a tak to aj malo byť, lebo som sa viezol lanovkou na horský masív Monte Baldo. 1800 výškových metrov, v rotujúcej kabíne, je dosť veľký trhák pre turistov takže v normálnych časoch a v sezónne treba lístok objednávať s predstihom. Ale mi v normálnych časoch nežijeme, takže pár tiež turistov, paraglajdistov, personálu z reštaurácie ktorá je hore sa pomestilo a už sme sa viezli hore. Kto by čakal že 1800metrové prevýšenie ovplyvní teplotu? Ja áno, tiež turisti nie. Túra po hrebeni, sledovanie svišťov, prírody a vychutnanie si toho neurčitého kľudu, ktorý nachádzam vo výške bez davov.
Príjemne strávené dni sa rýchlo pominuli a čakal ma návrat do reality.
Lago di Garda je naozaj dobrá voľba pre milovníkov prírody, kulinárstva a histórie!
Miroslav Tóth
