Devon v stopách histórie a psa baskervillského II.

Po výdatných raňajkách sme sa autom vydali cez malebný anglický vidiek smerom k národnému parku Dartmoor. Cesta lemovaná stáročnými dubmi nás viedla cez malebné obce s kamennými domami občas dokonca s typickou trstinovou strechou a upravenou predzáhradkou. Kde tu sa dalo zazrieť aj stredoveký kamenný kríž obrastený machom. Prešli sme cez úzky kamenný most, ktorý už na prvý pohľad pamätal stáročia a zastavili na okraji Dartmooru. Tento národný park na takmer tisíc kilometrov štvorcových je ako uviaznutý v minulom čase. Výstup začal do mierneho briežku. Po pravej ruke sa pri malom borovicovom háji pásli ovce. O niečo ďalej bezstarostne kráčali dva biele poníky. Nikde nikoho, ticho, pokoj a prísľub niečoho magického. Nuž a magického bude dostatok.

Poník v Dartmoor

Ako sme postupovali ďalej po miestami sotva badateľnom chodníku, okolitá lúka sa čoraz viac menila na mokraď. Tieto mokrade a vresoviská si pri svojej návšteve Dartmooru vybral spisovateľ Arthur Conan Doyle pre svoj asi najslávnejší príbeh detektíva Sherlocka Holmesa. Kliatba rodu Baskervillov, temné vresoviská, sprisahanie, vražda a starobylé kamenné kruhy.

Nuž mne osobne to tu temne rozhodne nepripadalo. Skôr úchvatne. Všetko je vec vkusu no tá hra farieb v podobe hnedého papradia a zelenej trávy bola pastva pre oči.

Ringmoor stones

Netrvalo dlho a narazili sme na prvého svedka časov dávno minulých. Megalitické kameňe Ringmoor stones si spočiatku necvičené oko ledva všimne. Rad kameňov niekde vytŕčal sotva pol metra nad zemou. Viac než dvesto metrov dlhý rad viedol ku kamennému kruhu s priemerom do dvadsať metrov. Zastavili sme sa na pár minút aby som mohol nasať atmosféru tohto miesta. Všade naokolo tu nájdeme pozostatky z doby bronzovej. Doby dávnych, tak trochu tajomstvom zahalených Keltov.

Brisworthy stones

Pokračovali sme ďalej len o niečo viac ako kilometer a už sa objavil ďalší nádherný kamenný kruh Brisworthy stone circles. Ten sa ešte viac vynímal v okolitej krajine. Kruh o priemere zhruba dvadsaťpäť metrov musel byť tak ako aj Ringmoor stones rekonštruovaný začiatkom minulého storočia. Stáročia orby a divoké nápory vetra spôsobili, že viditeľne stálo iba pár kameňov. Ostatné boli pováľané, dokonca čiastočne zahrabané. Nadšenci starovekého Anglicka ich znovu vztýčili na pôvodnom mieste.

Popri neďalekej farme sme prešli cez miestny potok, ktorý sa vlieva do rieky Plym. Znovu sme obdivovali bezstarostne sa pasúce ovce a kravy. Obrázok, ktorý bol aj u nás ešte pred pár desaťročiami taký všedný. Zabraný do rozhovoru skrz moju fantastickú angličtinu sme nevnímali čas.

Dom Narracottovcov z filmu War horse

Čoskoro sa nám naskytol pohľad, ktorý by potešil dušu každého fanúšika historických filmov. Určite ste mnohí videli film War horse a ikonické zábery na dom rodiny Narracottovcov. Nuž, zastavili sme práve pred ním. Kamenný dom uprostred dvora obohnaného taktiež masívnou kamennou ohradou tu stojí od konca 18. storočia. Miestna farma sa využívala na chov králikov. Fučal riadny vetrisko a práve to dodávalo miestnej zelenej krajine ten pravý šmrnc. Až vo svojej fantázii čakáte, že sa spoza plotu vynorí mladý Albert Narracott na chrbte svojho nerozlučného koňa Joy. Človek by si tu vedel predstaviť kľudne celodenný piknik.

My sme ale postupovali ďalej. Čakal nás majestátny Drizzlecombe. Medzi potokom rovnakého mena a riekou Plym smerujú do mierneho kopca tri majestátne rady megalitov. Desiatky metrov dlhé rady tvoria kamene nie väčšie ako pol metra. Zakončené sú však najvyšším monolitom v celom Dartmoore. Má výšku úctyhodných 4,2 metra a dominuje celému okoliu už zhruba tri tisíc rokov. Aj tu mnohé z kameňov znovu vztýčili nadšenci histórie na prelome 19./20. storočia. Nič to ale neuberá na autenticite miesta.

Drizzlecombe a v pozadí mohyla Giant Basin

Súčasťou Drizzlecombe je po pravej strane mohyla s priemerom vyše dvadsať metrov s názvom Giant Basin. Mohutnú kopu kameňov obrastenú trávou nemožno prehliadnuť. Ešte aj dnes má dobré štyri metre na výšku. Škoda, že je dávno vykradnutá.

Ostatne všade naokolo je viacero kamenných pohrebných komôr z doby bronzovej a železnej. Akosi sem patria a sú dušou tejto tajomnej krajiny. Ďalšie miesto kde by som vedel stráviť celý deň a s radosťou aj noc ak by tak neskutočne nefúkalo.

Pohrebná komora

Okľukou sme sa vydali naspäť no po ceste sme ešte zastavili na Gutter Tor. Tri žulové výbežky dominujú celému okoliu. Tento kúsok bol ako vystrihnutý z filmovej verzie Psa Baskervillského. Byť tma, človek by aj popustil uzdu fantázie a sledoval či sa náhodou „démonický“ pes naozaj neobjaví.

Gutter Tor

Bez vytáčok priznám, celkom sme mali nachodené. Možno dvadsať kilometrov síce nebolo na mŕtvicu, no nohy na podmáčanom teréne dostali zabrať. Po ceste sme ešte zastavili v malej dedine na orosenú odmenu. Nedalo mi neobdivovať typický anglický vidiecky kostol.

Ďalší deň patril prehliadke mestečka a hradu Totnes. Už príchod vyčaril príjemnú atmosféru. Úzke staré uličky plné obchodov s remeselným tovarom či rozvoniavajúce pekárne a taverny. Najskôr ale prehliadka miestneho hradu. Ten je príkladom typického normanského staviteľstva. Postavený bol na umelo navŕšenom kopci, ktorý sa nazýva „motte“. Už v čase vzniku bolo zámerom aby bol zďaleka viditeľný. Bol symbolom vojenskej, politickej aj kultúrnej nadvlády normanských dobyvateľov nad miestnymi anglo-saskými obyvateľmi.

Hrad Totnes

Ten pôvodný hrad bol drevený, po upevnení moci nových pánov prestavaný na kamenný. Jeho súčasná podoba je z polovice 14. storočia. Zničený bol počas anglickej občianskej vojny roku 1645 armádou parlamentu. Dnes je teda z hradu prakticky len obvodový múr. Ale aj tá prázdna škrupina je krásna a poskytuje fantastický výhľad dole do mesta.

Vstupná brána

Po hrade sme samozrejme zvolili prehliadku historického centra. Treba uznať, že práve tieto malé historické mestečká majú neopakovateľnú atmosféru.

Kostol St Mary
Pub pre klasikov

Plný dojmov a s plným žalúdkom sme zakončili deň pri pláži. Pláž vo Wembury je ideálna hlavne pre deti. Po odlive sa tu vytvorí množstvo malých jazierok kde sa môžu dosýta vyblázniť.

Wembury

Celkový obrázok dotváral anglikánsky kostol na kopci a malý ostrov blízko pláže. A to už je záver tejto púte Devonom. Ktovie, možno raz sa vrátime.

Peter Legény