Jedno nedeľné jesenné popoludnie patrilo nenáročnému výletu. Výletu, po pomerne jednotvárnej časti juhozápadu našej krajiny spestrovanej drobnými hájmi a tajomnými mokraďami s množstvom vtáctva. Bola to vychádzka pri náš majestátny Dunaj na miesto, ktoré nás vrátilo o takmer dve tisícročia našej histórie nazad. Vybrali sme sa totiž do rímskeho vojenského tábora pri Iži (okr Komárno). V čase rímskej ríše ho podľa dobového geografa Klaudia Ptolemaia ľudia poznali pod menom Kelemantia. V čase 2. až do 4. stor. po Kr. bol kastel Kelemantia súčasťou rímskej nárazníkovej zóny limes romanus. V tomto priestore bol vybudovaný tak, aby chránil severnú časť provincie Panonia. Pôvodne vznikol na ľavom brehu Dunaja ako predsunutý kastel väčšieho legionárskeho tábora Brigetio (dnešné maďarské Komárno).
Bola to dobrá voľba. Rimania ho postavili východne od sútoku Dunaja a Váhu a chránil nielen samotnú severnú hranicu provincie, ale aj mimoriadne dôležitú obchodnú cestu tzv Jantárovú. Počiatky nášho tábora sa datujú do obdobia markomanských vojen (166-180 pred Kr.) a prítomnosti slávneho cisára-filozofa Marca Aurelia. Áno, toho cisára, ktorý napísal slávne filozofické dielo stoicizmu Myšlienky k sebe. Toto oceňované dielo začal písať práve u nás. V tej dobe to však bol len dočasný drevozemný tábor s palisádou. Až podstatne neskôr sa z neho stal kamenný tábor štvorcového tvaru s bránou chránenou masívnymi vežami.
Dnes pohľad na Kelemantiu nie je taký impozantný. Nečudo, prešli stáročia a nebyť archeologických vykopávok sotva by bolo vidno aspoň základy hradieb a barakov. Pod dohľadom pamiatkárov sa ešte koncom socializmu domurovali tieto základy asi do metrovej výšky. Poskytujú tak akú takú predstavu ako asi tábor vyzeral v čase svojho rozkvetu. Nádvorie tohto tábora spestrujú tabule s popisom vývoja architektúry, dejín tábora a výsledkov archeologického výskumu.
Návštevník si pri prechádzke po tomto našom kúsku starobylého Ríma povzdychne. Chcelo by to totiž niečo viac. Niečo podstatne viac najmä ak si uvedomíme, že Kelemantia a bratislavská Gerulata boli práve minulý rok zapísané do zoznamu UNESCO. Určite by malo veľký efekt domurovanie aspoň časti hradieb do pôvodnej výšky. Možno práve vstupnej brány chránenej vežami či niektorý z kasárenských barakov v ktorom by mohla byť stále expozícia. Samozrejme s použitím dobových stavebných postupov bez čo i len gramu moderného betónu. V lete by si tento priestor úplne pýtal usporadúvanie nejakých rímskych hier.
Iste, všetko chce financie. Verím, že by sa našli, no to by štát nesmeli riadiť kleptomani. Ale nepolitikárčime. Rímsky tábor v Iži by si zaslúžil určite zveľadiť. Má totiž aj viac než slušný turistický potenciál. Napriek tomu jeho návštevu každému odporúčame. Ľahko sa tam dostanete aj ekologicky- bicyklom a môžete si vychutnávať západ slnka v našom malom kúsku mocného Ríma.
Salve priatelia
Peter Legény
