Myšlienka turistického klubu bola na svete a tak ako už samotný názov našepkáva, pri našich potulkách sme sa nechceli orientovať „iba“ na Slovensko. Našou prvou výpravou – aj keď ešte neoficiálnou, bolo čarovné Gruzínsko. Počas Expedície Kolchida (ako sme si ju pre seba nazvali) sme navštívili aj hrdú autonómnu oblasť na severozápade krajiny. Volá sa Svanetia a jej krásy a magická atmosféra ešte stále neskazená najmasovejšou formou turizmu sa nám navždy vryla do duše. Centrum Svanetie je mestečko Mestia, ktoré je v nadmorskej výške približne 1500 m.n.m. To je však na pomery Svanetie len mierne prevýšenie. Celú oblasť totiž obkolesuje pohorie Veľký Kaukaz, ktorého končiare majú aj cez 5000 m.n.m. Prírodné krásy Svanetie citlivo dopĺňajú tie vytvorené ľudskou rukou. Keďže oblasť je po stáročia vystavená rôznym nájazdom a vojnám, má každá tradičná dedinka či usadlosť svoje mohutné kamenné veže. Tieto veže nazývané Murkchvan boli po stáročia útočiskom pre celé rodiny v obdobiach krutých vojen a drancovania. Zuby si na nich vylámali Mongoli, legendárny Tamerlán aj Čečenci. Tieto veže sú dodnes zdrojom pýchy miestnych rodinných klanov. Najkrajšie sa dajú vidieť v najvyššie položenej – trvalo osídlenej dedine v európskom priestore Užguli. Svanovia sú dodnes v duchu bojových tradícií vynikajúci jazdci. Mimochodom kone sú tu všade, aj vo výška cez 2000 m.n.m. Miestny oplývajú pohostinnosťou. Ako kresťania z časti už stáročia obkolesený moslimami sú však aj veľmi hrdí a prirodzene bojovní. Zaujímavosťou je, že ešte pred pár rokmi tu existovala krvná pomsta a nepísané rodové právo bolo nad zákonmi republiky. Oko za oko, zub za zub. Všetko sa riešilo prísahou na svätú ikonu a pred radou starejších. Svanetia je jednoducho úžasný koktail namiešaný z nádhernej prírody, histórie a príjemných, skromných ľudí.
Expedícia Kolchida – Čarovné Gruzínsko
