Z alpského denníka II.

Po diaľnici do Wörgl, napojiť sa na cestu 178 smer St. Johann in Tirol. Pred dedinou Stangl doľava, okolo Badesee Going, stále hore a pri Hüttlingu na parkovisku odparkovať. Pešo k vodopádu Schleierwasserfall a potom sa uvidí čo ďalej. Takto vyzeral plán nášho posledného väčšieho výletu. Predpoveď počasia na daný deň mi trochu robila obavy, silný nárazový vietor, poobede možnosť dažďa, hlásilo rádio už na dialnici. Kto nehrá, ten nevyhrá! Pomyslel som si a preladil stanicu. Parkovacie miesto sme našli bez problémov, ale v plnej sezónne by mohol byť problém. Parkovisko je relatívne malé. Riešením by bolo nechať auto v dedine. Parkovné na celý deň stojí 2eurá, príde mi to fakt dobrá cena na miestne pomery. Pri parkovisku stojí malá drevená kaplnka postavená v roku 2010. Pôvodná kamenná z konca 19. storočia bola v 1940 ťažko poškodená pri lesných prácach. Na parkovisku sa ešte nachádza WC a predajný automat na mapy. Predajným automatom zo zásady nedôverujem, teraz s vidinou získania mapy za pomerne dobrý peniaz som naletel. Po vhodení požadovaného obnosu automat spokojne zavŕzgal a mapa nikde. Priatelia to čo nasledovalo potom si nechám na rozprávanie pri krbe počas dlhých zimných večerov. V každom prípade som zvíťazil a mapu som získal. Takže ošetriť rany na hánkach prstov (žartujem) a hor sa za dobrodružstvom!

Príjemné stúpanie lesom v záveternej strane, krásny potôčik, príroda bujná ako len v máji dokáže byť, spievanie vtáctva, sem tam sa zjaví veverička alebo srna. Krásna idilka! Keď tu zrazu za zákrutou tabuľa oznamujúca lesné práce a zákaz prechodu. Obísť sa daný úsek nedal. Čo teraz? Tá situácia mi pripomenula rokmi overenú pravdu: napred ísť sa musí! A tak aj bolo, rázne vykročiť a dúfať že nedopadneme ako už spomínaná pôvodná kaplnka. Našťastie po pomerne krátkom úseku bola druhá tabuľka oznamujúca koniec lesných prác. Krátka prestávka na zelenej lúke obsypanej skaliskami. Trošku náročnejší výstup mierne exponovaným terénom a už sme pod vodopádom Schleierwasserfall. Je nádherný! Videli sme už veľa vodopádov, ale tento priraďujeme do top 3. Zaujímavosťou je možnosť dostať sa za vodopád a užívať si panorámu alpských vrcholov pretínanú vodou z vodopádu. Nádherné miesto. Času máme nazvyš, vody dostatok a v ruksaku filter na vodu.  Tak sa poberáme ďalej, popri skalnej stene hore k Adler weg. Adler weg, alebo ak chcete orlia cesta má 33 etáp zasadených do najkrajších kútov Álp. Bola by hlúposť to nevyužiť. Krátkou feratou zdolávane posledné metre výstupu a ocitáme sa v  inom svete. Flóra sa len prebúdza a snehové polia sa belajú pod vápencovým pohorím Kaisergebirge. Epické kulisy prírody dotvára silnejúci vietor. Lúkami sa ženieme ďalej krásnou , ale divou hrou prírody. Stádo kamzíkov, prechod pod morénou, hladanie cesty v snežnom poli a už klesáme! Pomaličky sa lúčime s majestátnymi výhladmi. Po nekonečnom klesaní lesom a jedným skoro vážnym zablúdením ( chýbajúce smerové tabule nahradila aplikácia Bergfex v mobile, nerobím reklamu, len odporúčanie ) sa dostávame späť na parkovisko. V aute si kapitulujeme krásne momenty a zisťujeme, že porušením nezmyselného zákazu sme sa neochudobnili o krásny zážitok ktorý v nás pretrvá!