Konečne znovu vlakom. Tentoraz poučení predošlou skúsenosťou sme si lístky vybavili vopred elektronicky. Tu len poznamenám, že sa síce sťažujeme na slovenskú byrokraciu, no niekde je to ešte šťavnatejšie. Asi štvorhodinová cesta ušla ako nič. Vystúpili sme v Burgase a nedalo nám neobdivovať miestnu rozsiahlu stanicu z prelomu 19./20. storočia.
Pár hodín v Burgase a presunuli sme sa do dediny Černomerec. Vybrali sme si ju zámerne. Nechceli sme totiž stráviť štyri dni v turistami preplnenej destinácii. Kto chcel zažiť nočný život, ponúkal ho aj Černomorec ale v podstatne pokojnejšom moduse. Znovu sme mali šťastie na majiteľa, tentoraz majiteľku penziónu. Pani mala prísny výraz tváre, no zároveň by vedela srdce rozdať. Prekvapilo nás, že vedela trochu slovensky. Až neskôr nám prezradila, že pred dvomi desaťročiami robila v Poprade. Svet je malý. Úprimne, dva dni sme strávili vzácnym nič nerobením. Ležať na pláži a kúpať sa v mori bola príjemná zmena po tých desiatkach a desiatkach našľapaných kilometrov za uplynulé dni.
Večeri boli ako inak v znamení kulinárstva. Ako suchozemci sme sa nedali zahanbiť a vyskúšali viacero darov mora. Osobne síce nie som vinár, no miestny nektár bohov nám chutil a k tým skvelým jedlám jednoducho patril. Ráno som vždy ocenil neďalekú pekáreň na korze. Nevedel som sa dojesť trojuholníkového pečiva z lístkového cesta plneného syrom, ktoré volali Thrakijka.
Jeden večer sme si rezervovali na výlet loďou. Asi dvoj hodinová plavba na dohľad od pobrežia z nás morských vlkov neurobila, no ten západ slnka a svieži morský vánok mal nádych dobrodružstva. Nebolo ťažké sa zasnívať o časoch dávno minulých. O časoch kedy tieto vody brázdila bájna loď Argó postavená pod dohľadom bohyne Atény a nesúca najstatočnejších hrdinov a polobohov – Argonautov. Nebolo vôbec ťažké predstaviť si ako sa tu pred mnohými stáročiami plavili Gréci, Thrákovia,Rimania, Byzantínci či flotily Turkov a Rusov.
Ostatne celá táto oblasť je doslova nabitá históriou. Starí Gréci toto more volali Pontus Euxinus. Bolo to dejiskom mnohých historických zvratov. Najstaršia európska civilizácia tzv Podunajská sa ťahala od východného Srbska až sem po bulharské brehy Čierneho mora. Najstarší známy zlatý poklad na svete je práve z bulharského prístavného mesta Varna. Podľa výskumov medzinárodného vedeckého týmu bola práve oblasť okolo tohto mora dejiskom prastarého mýtu o potope sveta.
Predposledný deň sme si rezervovali znovu na púť do časov dávno minulých. Našim cieľom bola thrácka megalitická svätyňa Beglig Tash. Z Černomorca sme sa autobusom prepravili do starobylého mesta Sozopol a odtiaľ do Primorska. Z centra mestečka žijúceho plážovou kultúrou to je približne sedem kilometrov k tejto prastarej svätyny. Tá bola v čase komunizmu uzavretým areálom kde sa stranícke kádre chodili „nabíjať“ pozitívnou energiou. Prehnaná ezoterika? Nemyslím. To miesto má veľké genius loci. Nie nadarmo si ho vybralo pre svoje rituály už obyvateľstvo mladšej doby kamenej, pokračovali Thrákovia a ľudí priťahovalo až do stredoveku. Cesta k nemu vedie cez dubový les. Znovu príznačné keďže dub bol pre Thrákov symbol nesmrteľnosti. Všade naokolo bolo ticho vhodne narúšané len zvukom cvrčkov a občas nevhodne prejazdom auta s turistami.
Po príchode na lúku nás uchvátil pohľad na majestátny komplex megalitov. Dominovali celému priestoru. Balvany prírodného pôvodu mali magické tvary pripomínajúce napríklad manželskú posteľ, kráľovský trón a iné. Zaujímavý bol labyrint symbolizujúci cestu do iného, posvätného sveta. Malo sa tu nachádzať viacero vytesaných symbolov. Priznám sa, našiel som jediný v tvare kríža. V ich hľadaní nás limitovalo pomerne veľké množstvo návštevníkov ktorí si prišli tento mystický skvost pozrieť. Nevadí, strávili sme tam viac než príjemné takmer dve hodiny.
Cestou naspäť sme ešte využili čas a strávili pár hodín v Sozopole. Staré mesto bolo založené ešte v siedmom storočí pred Kristom ako grécka obchodná kolónia Apolónia. Zlatým vekom mesta bolo obdobie neskorej antiky a čas kedy ho spravovala Byzancia.
V starom meste dodnes vidno hradby a kostoly byzantského typu ale aj typické bulharské meštianske domy z obdobia tureckej nadvlády. Popri kamenistej pláži tesne pod spomínanými hradbami je množstvo nádherných reštaurácií.
Ak by ste zašli ďalej do mestečka, mohli by ste si nakúpiť okrem suvenírov aj množstvo starožitností, antické či rímske mince nevynímajúc. A zase všade patriotizmus v podobe bulharských vlajok, opojné vône jedál a nádherné balkánske ženy. Dokonalá kombinácia. Prišiel ale čas vrátiť sa domov.
Peter Legény
